nedeľa, 26. októbra 2014

Tip pre návštevníkov vodného raja vo Vyhniach




Kaplnka vo Vyhniach na pohľadnici pred rokom 1918


Termálne kúpele vo Vyhniach boli známe už v 13 .storočí, v 16.storočí to boli už významné európske kúpele. Dvadsiate storočie však nebolo pre kúpele priaznivé a požiar kúpeľov koncom druhej svetovej vojny v roku 1945 znamenal na určité dosť dlhé obdobie koniec kúpeľnej činnosti. Priaznivejším sa ukázalo nové 21.storočie keď vybudovanie vodného raja vytvorilo predpoklady pre obnovenie kúpeľov, ktorým základným atribútom je vyhnianska termálna voda.
Priamo v areáli vodného raja sa nachádzajú dva zaujímavé objekty, na ktoré by som si dovolil návštevníkov upozorniť. Je to najmä kúpeľná kaplnka, ktorá bola vybudovaná ešte v starých kúpeľoch na začiatku 20.storočia v novosecésnom slohu, jej jedinečnosť spočíva v tom že je to jediná stavba z kúpeľného areálu, ktorá zostala zachovaná po spomínanom ničivom požiari v roku 1945.

Súčasný pohľad na kaplnku vo Vyhniach
Kaplnka je zasvätená Panne Márii Kráľovnej. V minulosti sa v nej slúžili bohoslužby pre kúpeľných hostí. Ako ukazujú posledné výskumy kaplnka je pravdepodobne dielom banskobystrického rodáka Ladislava Hudeca architekta  viac tu, ktorý sa stal v celom svete známy najmä výborne vyriešenými mrakodrapmi v Šanghaji. Podľa jeho riešení vzniklo v Číne viac, ako 60 mrakodrapov, niektoré boli postavené na bývalých močariskách. Výskumy potvrdzujú autorstvo l. Hudeca. Ak by to potvrdili aj ďalšie bádania bol by to skutočný unikát. Kaplnka teda stojí za našu detailnejšiu pozornosť. Pozri viac tu.


Panna Mária Kráľovná
Ďalšou zaujímavosťou je socha Madony z lipového dreva. Budovanie areálu Vodného raja si vyžiadalo väčšie plochy ako malo predchádzajúce kúpalisko a plocha musela byť rozšírená na úkor lesa, ktorý tu medzičasom vyrástol. Areálu tak muselo ustúpiť aj niekoľko statných ale iste aj starých líp, zaujímavé je, že niektoré boli tak mohutné, že s najväčšou pravdepodobnosťou boli staršie ako samotná kaplnka. Stromy boli vo väčšine prípadov využité v drevospracujúcich závodoch, boli však aj také o ktoré práve pre svoju mohutnosť nemali tieto závody záujem. Vznikol nápad využiť lipové drevo na vytvorenie sochárskeho diela.

Madona z vyhnianskej lipy

Na túto úlohu sa podujal umelec, ktorý sa zaoberá sochárskou tvorbou z dreva. Bol to Juraj Mertuš z Dunajskej Lužnej /viac pozri tu/ a po dohode s vtedajším starostom obce Ing. Milanom Filipom vykresal viac ako dva metre vysokú lipovú sochu Panny Márie Kráľovnej, za vzor mu iste poslúžilo umelecké dielo z kúpeľnej kaplnky a tak vzniklo dielo s mimoriadne zaujímavým príbehom.
Lipová socha Panny Márie Kráľovnej bola v areáli Vodného raja bola riadne vysvätená a jej začlenenie do prírodného prostredia dáva tomuto miestu nový duchovný rozmer. Stará lipa, ktorá musela ustúpiť základu nových kúpeľov sa premenila na dielo, v ktorom pokračuje jej život.
Viac o Vyhniach pozri t

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára