Poviete si, čo je to v B. Štiavnici 500 rokov, veď je tu celý rad oveľa starších a aj architektonicky veľmi zaujímavých stavieb, ale predsa tento kostolík má niektoré jedinečnosti, ktoré stoja za spomenutie.
Najskôr k fenoménu oslavovania Panny Márie Snežnej, legenda hovorí, že v čase okolo roku 300 za čias pápeža Libéria, žili v Ríme dvaja bohatí Rimania , ktorí chceli z vďaky postaviť chrám a Panna Mária im v sne dala znamenie, že na tom vŕšku v Ríme kde bude do rána sneh by mal tento chrám stáť, bolo to 5. augusta, teda v čase najväčších horúčav v Ríme. Vršok bol do rána zasnežený a na tomto mieste bol vybudovaný chrám Panny Márie Snežnej, ktorá sa začala takto aj oslavovať.
K oživeniu sviatku došlo u nás v 15. 16. storočí a tak dal v Banskej Štiavnici takýto chrám vybudovať pod dievčenským vrchom, neďaleko Nového Zámku banský podnikateľ a komorný gróf Erasmus Rossel v roku 1512 /údajne je v ňom pochovaná aj jeho dcéra/, neskôr bola loď zväčšená na náklady mesta roku 1580. Po oprave bola v kostole realizovaná najcennejšia stavebná pamiatka unikátna krúžená rebrová klenba. Na stenách chrámu sú zvyšky gotických reliéfov. Treba ešte poznamenať, že v Banskej Štiavnici lepšie poznajú kostol, ako Fauenberský.
Ďalšie unikáty v súvislosti s chrámom vznikli pri prechode frontu v roku 1945, bol to jediný kostol v Banskej Štiavnici, ktorý zasiahol granát Červenej armády, zničil šindľovú strechu s drevenou vežičkou spôsobil požiar pri ktorom zhorelo niekoľko desiatok nemeckých vojakov. Na začiatku článku som spomenul jedinečnosti o tomto kostolíku tak takouto je, že sa pri požiari zachovala do dnešných čias oltárna soška Panny Márie, ktorá pri tom strašnom požiari nezhorela. Nie je však inštalovaná v tomto kostole.
Od roku 1945 už kostol neslúži na vykonávania cirkevných obradov a treba povedať, že aj dosť dlhé roky chátral, až bol nakoniec prerobený na dom smútku. Drevená vežička, ani šindľová strecha už tak isto nebola obnovená a pre verejnosť nie je prístupná ani unikátna krúžená rebrová klenba, teda na unikátnom kostolíku by bolo stále čo opravovať a hlavne dokončovať.
Frauenberský kostol bol prerobený na dom smútku a keďže je v ňom umiestnená urnová stena býva v sobotu a v nedeľu otvorený, samozrejme, že je otvorený aj pri pohrebných obradoch a v tomto prípade sa dá vidieť aj spomínaná unikátna krúžená rebrová klenba.
Pre tento článok som použil historické fotografie, ktoré okrem toho, že sú zaujímavé, možno lepšie charakterizujú jedinečnosť tohto diela.
Úplnou náhodou pri surfovaní stránok o Banskej Štiavnici a jej histórii som narazila na Váš blog, Teraz tu sedím dojatá spomienkami. Toto mesto bolo podľa domovského práva mojím domovským mestom, lebo sa tu narodil môj otecko. Napriek času a všetkým zmenám, pre mňa domovským aj zostalo.
OdpovedaťOdstrániťTak si prezerám s pietou fotografie, ktoré ste tu uverejnili a aj som si poplakala. Kedysi počiatkom 40-tych rokov min.st. v tomto kostolíku P.Márie Snežnej sme sa lúčili s mojou drahou starou mamou, ktorá bývala na Hornej ružovej ulici a zomrela len pár chvíľ po dosiahnutí päťdesiatky na rakovinu. Bola pochovaná hneď vedľa - ak si dobre pamätám, volal sa ten cintorín Nazaretský. Za necelý rok sme tam pochovali aj starého otca - ochorel a umrel od žiaľu. Dnes hroby už neexistujú a možno ani cintorín. Presvedčiť sa už nemôžem - sama som pacifikovaná arthritídou. Majte sa fajn a ešte raz pekne ďakujem. - Marta z Prievidze